Mestská časť Trenčianska Závada

Pôvod názvu obce „Trenčianska Závada“

„...v ceste do polí, lúky alebo do lesov stál obrovský strom, ktorý chodcom alebo záprahom zavadzal v ceste...“ (K.Bartek, Krížom krážom po rodných chotároch.)

Ide o legendu, ktorej pôvod nie je úplne známy. Z hľadiska historického výskumu, nedostatočne pramene podložená. Preto je potrebné snažiť sa prísť na iné možnosti pôvodu názvu „Trenčianska Závada“. Z prvej časti názvu jasne vyplýva, lokalizácia obce, a tým je trenčiansky kraj. Tento prívlastok dostala v roku 1808, asi pre lepšie identifikovanie, pretože na západnom Slovensku v tej dobe existovalo ďalších päť „Závad“(Závada 1332, Lietavská Závadka 1393, Zemianska Závada, Závada Pod čiernym Vrchom 1481, Závada 1421). Trenčianska Závada bola z nich teda najmladšia, prvá písomná pamiatka pochádza z roku 1492. No je tiež aj najzápadnejšie. Leží na východnom úpätí hôr Bielych Karpát, v oblasti pravostranného prítoku Vláry. V súčasnosti patrí pod obec Nemšová a má približne 300 obyvateľov.

Obec vznikla valašskou kolonizáciou, čo je dôležitá informácia pri ďalšom bádaní. Čo sa pojmu Závada týka, jej vznik nie je úplne objasnený. V publikácií od Karola Barteka „Krížom krážom po rodných chotároch“ sa uvádza, že podľa ústneho podania obec dostala svoje pomenovanie podľa toho, že v ceste do polí, lúky alebo do lesov stál obrovský strom, ktorý chodcom alebo záprahom zavadzal v ceste. Ale to prečo ho neodstránili nie je známe. Faktom však je že aj v erbe obce sa nachádza Strom. Rovnako na najstaršej pečati obce, ktorá pochádza z roku 1733 sa nachádza vyobrazenie stromu V strede pečatného poľa sa nachádza z pažite vyrastajúci mohutný listnatý strom s nápisom „ SIGILLVM PAGI ZAWADA“ Ide však už o neskoršie obdobie, kedy bola „Závada“ už minimálne 150 rokov. Erb či pečať vychádzajú teda z tejto legendy.

V prvej písomnej zmienke, ktorá pochádza z roku 1493 sa hovorí tom, že je majetkom Trenčianskeho hradu pod názvom „Possessio Zavad“ čo v preklade znamená približne „majetok, obec alebo všeobecne usadlosť“[1] sa bližšie neuvádza dôvod pomenovania obce. Ide o najstaršie pomenovanie „Possession Zawad“ teda „ Majetok Závad“ môžeme chápať aj ako obec, ktorá patrila pod väčšiu správu. Pôvodne však patrila po správy Hradu Súča, až po jeho zániku sa pričlenila k Trenčianskemu panstvu. Preto Existuje možnosť, že práve tam sa nachádzali základné informácie o pôvode pojmu Závada, ktoré však v dôsledku zničenia hradu v Súči zanikli spolu s ním. Ide však len o hypotézu, ktorú nepotvrdzujú iné pramene. Je niekoľko autorov, ktorý sa tiež aspoň všeobecne venujú tejto problematike, a pomáhajú pri analýze pojmu „Závada“. Ich hypotézy sú rôzne viac či menej aplikovateľné na obec Tr.Závada.

Vlado Uhlár vo svojom článku „Závady, Lehoty, Vôle, Závadky“ uvádza jeden z možných alternatív vzniku pojmu Závada viažuci sa k staršiemu vývinovému stupňu slovenčiny, kde je známe slovo „vyvadiť“. Autor uvádza že v právnom význame ide o významy „vyslobodiť, zbaviť povinností záväzku“ Teda slovo vadiť malo význam viazať a vyvadiť znamenalo teda vyviazať a preto autor predpokladá, že v takomto význame sa používalo aj sloveso „Zavadiť“, čo však nie je dokázané[1]. Aplikovaním na konkrétne túto obec sa stretávame s historickou udalosťou z roku 1550, kde sa spomína ako Zawoda a v tomto roku obec úplne vyhorela. Následne bola oslobodená na 8 rokov od všetkých poplatkov[2], čo má určitú paralelu medzi významom slova Závada, ale zároveň túto teóriu popiera fakt, že obec sa takto spomína už pred rokov 1550 ako Zawad.