Letecká bitka nad Bielymi Karpatmi 1944/2016

Späť
Je 29. august 1944 a vzduchom jedných z posledných letných dní sa nesie burácanie leteckých motorov. Ešte predtým však v talianskej Amendole zazvonil do lenivej tmy budík, bolo 3.30. Členovia posádok raňajkujú, aj keď so stiahnutým žalúdkom je to možno boj. Nahadzujú na seba letovú výstroj, zdravia svoje kovové krásky. Piloti, navigátori a bombometčíci sa dostavili na predletovú prípravu do operačnej miestnosti vytvorenej v jaskyni po ťažbe vápenca. Dva dni predtým zaznamenal letecký prieskum nad územím Československa zoraďovaciu stanicu v Moravskej Ostrave a bolo patrné, že sa v týchto miestach skladujú alebo vyrábajú pohonné hmoty a technika. Nepriateľa je najlepšie ochromiť odseknutím akýchkoľvek dodávok nutných k prežitiu. Obrovská formácia sa skladala zo 429., 96., 49. a 20. perute = misia č. 263. Nasledovali tradičné informácie od meteorológov, spravodajcov a požehnanie lietadiel. Chvíľu po 6. hodine sa po predletovej kontrole roztočili vrtule strojov a o niekoľko minút sa po častiach odpútali od zeme. Celý zväz strojov bol pod nemeckým dozorom, no Nemci až po nejakej chvíli prišli na cieľ amerických pilotov. Niekoľko oneskorencov zo 49. a 429. perute sa pridalo k 20. peruti, ktorá sa oneskorovala od ostatných. Nemecká protivzdušná obrana sa na ňu zamerala aj preto, že bola stále bez stíhacieho doprovodu. Útoky na 20. peruť začali okolo 10:40 v priestore nad Novým Mestom nad Váhom. Posádkami bombardérov boli ohlásené nepriateľské stíhačky v počte 50-70 pozostávajúce z Messerchmitov Bf 109 a niekoľkých Focke-Wolfov Fw 190. Útok vykonávali z prevýšenia, z úrovne, ale aj zospodu z pozície 3 až 9 hodín. Bombardéry leteli nad veľkou oblačnosťou končiacou v 5700-6000 metroch, ktorá sťažovala orientáciu, ale poskytovala úkryt. Nepriateľskí stíhači sa pred útokom zoradili do formácie, ktorú bežne používali sprievodné Mustangy, aby oklamali posádky a dostali sa čo najbližšie. Výsledkom bolo zrútených sedem B-17 z 20. perute ("My Baby", "Lovely Ladies", "Queen", "Big Time", "Tail End Charlie", "Snafuperman" a stroj so sériovým číslom 44-6359), jedna B-17 zo 49. perute (stroj so sériovým číslom 44-6369), jedna B-17 zo 429. perute ("Wolf Pack") a jediný Liberator B-24H ("Rough Cobb") zo 737. perute, 454. bombardovacej skupiny. Vcelku obyčajný deň, no ľudia z Ľuborče boli už presťahovaní v lesoch. Na jednoduché príbytky, aby sa dalo prežiť, sa zniesli vystrelené nábojnice. Cez koruny stromov nemohli vidieť, že nad Antonstálskou dolinou nevládne plachtí Liberator B-24 Rough Cobb s poruchou na motore č. 2. Nemeckí stíhači vzali dym vychádzajúci z motora ako signál, že stroj už ďaleko nedoletí a neútočili naň. Pilot sa snažil zapraporovať vrtuľu a nad Zamarovcami núdzovo odhodili bomby, no keď sa oheň šíril k nádržiam, posádka stroj opustila. Jeden z nich však stroj nedokázal opustiť z dôvodu nedostatku času alebo z akejkoľvek inej príčiny. Seržant Andrew Sollock zahynul v troskách bombardéru, ktorý sa zrútil severne od poľovníckeho zámku Antonstál. Pár ľuborčianskych obyvateľov vybavilo pohreb na miestnom cintoríne v Ľuborči. (Zo spomienok obyvateľov sa traduje, že počas pohrebu prešli okolo nemeckí vojaci na sajdke. Obyvateľstvo sa so strachom rozpŕchlo.) 25. septembra 1946 boli pozostatky exhumované a prevezené na cintorín do St. Avold vo Francúzsku. Osud ostatných členov sa prelínal zranením po dopade, zadržaním nemeckou pohraničnou políciou, pobytom v trenčianskej nemocnici alebo následnom pobyte v tábore Stalag Luft IV... Spísala M.M., zdroj HELA, V. a kol.: Umírali i za naši svobodu, NEZAPOMÍNÁME... Letecká bitva nad Bílými Karpaty z 29. srpna 1944. Fakta, fotografie, příběhy. GRASPO, a. s. ISBN 978-80-260-6660-6. Preto si pár nadšencov prišlo pripomenúť a zapáliť sviečku na cintorín v Ľuborči k symbolickému drevenému krížu s menom Andrew Sollock, ale aj k iným menám v Bošáci, Vyškovci, Kašave... Autori foto: M.M, F.M.