Geografia

Územie mesta Nemšová sa nachádza na Moravsko-slovenskom pomedzí, v údolí rieky Váh, pri sútoku s riekou Vlára, na východných svahoch Bielych Karpát, severovýchodne od Trenčína.
Zemepisné súradnice stredu mesta sú 48º 57´ severnej zemepisnej šírky a 18º 07´ východnej zemepisnej dĺžky.
Mesto má rozlohu 3345 ha a obvod 33 km, nadmorská výška stredu mesta je 225 m n.m.
Mesto Nemšová tvoria  mestské časti Nemšová, Ľuborča, Kľúčové a Trenčianska Závada. Kataster tohto územia hraničí s územím ďalších siedmich obcí, načrtnutých v obrázku 2.
Dĺžka spoločných katastrálnych hraníc so susednými obcami je: Horné Srnie 10,7 km; Dolná Súča 6,85 km; Trenčianska Teplá 4,05 km; Skalka nad Váhom časť Újazd 3,5 km; Borčice 3,45 km; Horná Súča 2,8 km; Dubnica nad Váhom 1,7 km.

KLIMATOGRAFICKÉ A HYDROGEOGRAFICKÉ POMERY MESTA
Územie Nemšovej zaraďujeme do mierneho podnebného pásma prechodnej oceánskej klímy, s charakteristickými, mierne vlhkými letami a chladnými vlhkými zimami. Stredomorské klimatické podmienky väčšinou prinášajú do oblasti náhle zmeny počasia, pozorované hlavne na jar a na jeseň. Priemerná ročná teplota 8,8ºC je blízka hodnotám najbližšieho monitorovacieho miesta pri Nemšovej, v Trenčíne. Priemerné teploty vzduchu v januári dosahujú hodnoty od –2 do -4ºC a v júli od16 do20ºC. Priemerný ročný úhrn zrážok sa v Ilavskej kotline pohybuje okolo 630-700 mm, v blízkej pahorkatine v podhorí Bielych Karpát 700-800 mm a v pohorí Bielych Karpát je to 800-900 mm. V ročnom hodnotení smerov vetra na území stredného Považia prevláda juhozápadné a severozápadné, až severné prúdenie vzduchu.
Celá oblasť patrí hydrologicky do povodia Váhu. Zrážky, ktoré tu spadnú, v kotline väčšinou presakujú do podzemia, v pohorí naopak väčšinou odtekajú  do potokov a riek.
Povrchové vody: hydrologický režim v oblasti je ovplyvňovaný hlavne režimom riek Váh  a Vlára, ktorá sa vlieva pri Nemšovej do Váhu. Významným menším tokom v oblasti je Ľuborčiansky potok, ktorý pramení v Bielych Karpatoch. Po približne 15-tich km preteká Ľuborčou a vzápätí sa vlieva do Váhu. Systém ochranných hrádzi na rieke Vlára  je vybudovaný tak, aby sa zabránilo preniknutiu vody na zastavané plochy mesta alebo plochy obrábanej pôdy. Stojaté vody, alebo mokrade sa nachádzajú pri mestskej časti Kľúčové smerom k Váhu a pri rieke Vlára smerom k Hornému Srniu, kde vypĺňajú depresiu pôvodných slepých ramien. Ťažbou štrku sa vytvorili na hraniciach s katastrom územia mesta Dubnica nad Váhom tzv. Dubnické jazerá a pri rieke Vlára medzi časťou Ľuborča a mestom Nemšová štrkové jazero, ktoré bolo umelo zväčšované ťažbou štrku na budovanie ochrannej povodňovej hrádze.

Podzemné vody: pod Nemšovou sa nachádzajú priepustné vrstvy štrkov a pieskov, tieto umožňujú priesak zrážok až na nepriepustné vrstvy materskej horniny alebo nepriepustných ílov. Vytvárajú sa tak podzemné zásoby vody, ktoré sú v tejto oblasti umocnené tým, že  flyšové podložie blízkych Bielych Karpát je málo priepustné a väčšia časť zrážok z pohoria rôznymi puklinami steká až do údolia rieky Váh, kde sa hromadí v tzv. podzemných bazénoch. V okolí Nemšovej sú  zásoby vody v podzemných bazénoch veľké a veľmi významné. V blízkosti mesta je vybudovaná aj významná vodáreň, zásobujúca okrem Nemšovej aj krajské mesto Trenčín.

PÔDNY FOND
Geomorfologicky je toto územie charakteristické pomerne pestrým reliéfom. Údolné rovinaté plochy s miernymi terénnymi depresiami sa nachádzajú v povodí Váhu a Vláry. Roviny postupne prechádzajú cez predhorie do pahorkatinného vrchovinového reliéfu Bielych Karpát. Údolné polohy sú tvorené najmladšími holocénnymi útvarmi vo forme aluviálnych (nivných), často štrkovitých naplavenín toku Váhu a miestnych potokov. Na prechode do pahorkatín sa nachádzajú terasy s prevažne kyslého materiálu, ktoré boli tvorené riekou Vlára. Pahorkatiny sú v prevažnej miere budované sprašovými hlinami, ktoré sú ťažšieho zrnitostného zloženia s obsahom hrubého prachu 10-50%. Zásah človeka výrazne ovplyvnil vývoj pôdy reguláciou tokov a budovaním hrádzí. Pôda sa prestala zaplavovať a premieňala sa na terestrickú pôdu. Pôvodné porasty tvorili väčšinou vrbovo-topoľové lužné lesy. Usadeniny Váhu obsahujú uhličitan vápenatý, pôdy sú karbonátové. Podľa produkčnosti možno pôdy  zaradiť medzi stredne až málo úrodné. 

Hodnotenie pôdy ako zložky životného prostredia je potrebné uvažovať:
• z hľadiska ohrozenosti vodnou a veternou eróziou,
• z hľadiska využívania produkčného potenciálu a plnenia mimoprodukčných funkcií.

Značná časť orných pôd tohto katastrálneho územia je znehodnocovaná vodnou eróziu. Eróziu spôsobuje predovšetkým svahovitosť pôdneho pokrytia.

Štruktúru pôdneho fondu tvorí výmera pôdy o rozlohe 33444736 m2 (3344 ha):
• Lesné pozemky               41%,
• Trvalé trávne porasty      26%,
• Orná pôda                       13%,
• Ostatné plochy                  8%,
• Zastavané plochy             6%,
• Vodné plochy                    3%,
• Záhrady                             2%,
• Chmeľnice                        1%,
• Ovocné sady                    1%.

Poľnohospodárska výmera tvorí cca 42% celkovej výmery sledovaného územia. V katastrálnom území mestská časť Nemšová sa nachádza 36% poľnohospodárskej pôdy, 27% v katastri Ľuborča, 23% v katastri Kľúčové a 14% v Trenčianskej Závade. Podrobnejšie rozdelenie poľnohospodárskej pôdy v jednotlivých katastrálnych územiach je uvedené v tabuľke 1.